1. rocnik, xx. januar 1987:

• ucastnici: Matanin, Mihalik

• trasa (velka mapa ~540kB): Podlesok - Kopanec - Stratena - Dedinky - Biele Vody - Certova hlava - Novoveska Huta - Kosiarny briezok - Smizany

• priebeh pochodu, zazitky: Pochod vyznacujuci sa extremnymi podmienkami - vela snehu, silny mraz. Cez obed zastavka v krcme Stratena. Krcmar po kratkej debate - odkial ideme, kam smerujeme - nam oznamuje, ze je prave - 16 °C a na vlastny ucet do nas vleje neurcite mnozstvo rumu.V useku Biele Vody - Certova hlava sa brodime snehom o hrubke cca 0,5m. V tomto useku chytame hladaka, jedenie snehu - velka kriza. Vsetko prekonane, ma Kosiarnom briezku otvorene aj zakurene - Marian rozmrazuje nas aj jedlo na peci. Najkrajsia cast pochodu - teplo, tekutiny, ticho, tisenie bolesti. Odtial transport na Tkacsku 2, na tejto adrese aj noclah (Duro).
  
  Na prvý pochod som cestoval uz den vopred. U Dura som prespal a ráno sme pristupili do vlaku, ktorý ide z Košíc o 4,11. Svoju turistickú obuv som este nemal, tak Robo mi pozical staršie vyšlapané vojenské kanady. Tvar nohy toho, kto ich vyslapal bol absolutne nekompatibilný s tvarom mojích nôh. Nadôvazok ma Duro s Luciou presvedcili, aby som obliekol na seba aj hrubšie zenské pancuchy, pretoze som na pochod slabo oblecený. Uz po ceste na Kopanec ma kanady poriadne ohrýzli na päte, takze som sa snazil dopátrat, kedy uz dôjdeme Stratenej. Keby som si to chcel zalepit, kvôli pancucham, by som sa musel skoro celý vyzliect. Duro nalial rum a povedal, ze uz za dalsou zákrutou sme tam. To sa opakovalo v pravidelných intervaloch. Caj sa minul, jedlo (rohliky a pecene kurca) zamrzlo na kost. Ked sme dosli do Stratenej, Durova cierna brada uz bola zmenená s inovatou do biela. Z niekolkých metrov vyzeral ako Abrahám. Ked sa krcmár spytal odkial sme prisli, krutil hlavou a ked mu Duro povedal, kde chceme dojst tak zadarmo ulial rum. Myslim si, ze cez nadrz Dedinky sme isli krízom po lade. Za zmienku stojí kríza pri pochode na Certovu hlavu. Zatial som to zazil len tam. Clovek sa brodí snehom, šlape do kopca, nic nevníma, ide ako stroj s cielom kopec a jeho kolega (Duro) nieco stale komentuje a pýta sa na nieco. Tak som vybuchol a svojim "jemným" hlaskom som mu povedal, ze ked nebude ticho, tak ho hodím do doliny (myslel som to vázne). Asi o 200m sa situácia zopakovala ale obrátene. Krásny sen sa premenil na skutocnost po dorazení do "chalupky " na Kosiarnom Briezku. Prebudenie zo sna bolo, ked sme sa poberali z chalupky do Dura. Celé telo bolo ako zosrotovaný trabant. Najväcšia slast - sprcha* u Dura po pochode (Vojto).
  
  *To s tou najvacsou slastou si nemyslel vazne ...?! (Jano).

• vyznamne postrehy, zivotne poucenia...: ???

• fotoalbum: jedine vlastne ilustracie...