Priebeh pochodu, zazitky. Po dvojrocnej prestavke sa pochod rodil pomerne komplikovane (ako zvycajne). Je to vastne Joziho zasluha, on dal dokopy celu partiu 6 pochodnikov, co mu sluzi ku cti. Povodne sa mal konat o tyzden skor, 10.1., ale ja som bol chorlavy a Stano nemohol. Tak sa akcia prelozila na nasledujuci vikend. Do Kosic som dorazil autom v piatok vecer a prespal som u rodicov. Vlak odchadzal z hlavnej stanice o cca pol siestej rano (skory zaciatok!). Este vecer sme sa dohodli s Jozim, ze si rano vezme taxi a cestou ma vyzdvihne. Tak aj bolo, s miernym zpozdenim. Vlak sme v pohode stihli, listky sme si kupili do Vydrnika. V Tahanovciach pristupila vesela trojica Jano, Vojto a Marcel. Stano sa mal pripojit v SNV. Cesta ubiehala veselo, hoci bez piva (Jano a Jozi sa na seba navzajom spoliehali a nevyslo to). Vagon vyzeral ako stary vozen prvej triedy, kupe so zamatovymi potahmi, ale znacne opotrebovany, sedadla sa rozpadali. Udajne stare ceske vozne ziskane za ucelom vlakov zadarmo. Rozne temy debaty, dominovalo verejne obstaravanie a 2.dochodkovy pilier. Mame z kupe spolocnu fotku, poprosil som sprievodkynu. V SNV pristupil Stano, po miernych zmatkoch: v ramci vasnivej diskusie o 2.pilieri sa nikto nevyklonil z okna a Stano dostal mylnu informaciu, ze sme v druhom vozni za lokomotivou. Ked sme si uvedomili, ze sme v prvom vozni, zavolali sme mu a usmernili. Bol trosku dotknuty, ze nikto nevystrcil hlavu z okna. Chyba. Vystupili sme vo Vydrniku, este vo vlaku sme sa zhodli, ze to bude najlepsie vychodisko na Klastorisko, kde bol hlavny bod tury. Asi pol hodiny sme pockali na autobus do Hrabusic (isiel podla ocakavania, hoci sme boli v neistote). Z Hrabusic, Myto, sme nasadili slusne tempo pesej tury. Zhodli sme sa na trase po zelenej znacke na Klastorisko. Pocasie tesne nad nulou, nastastie poda zamrznuta. Po snehu ani stopy (ak neratam miestami popadanu namrazu). A tak to zostalo po cely cas. Polojasno, vyhlad na Tatry, hore viac veterno. Na Klastorisko sme dosli v pohode (az na Joziho posmyknutie a uder do nohy). Hore sme boli uz okolo desiatej. Zial Durova pamatna tabula tam nebola, ako sme sa dozvedeli, Lucia ju dalo opravit, kvoli poskodenemu pismu. Tak sme aspon ovlazili rumom dreveny stlp. Po spolocnom foteni sme sa pustili smerom k restauracii (Marcel cez klastor). Kedze pri vystupe sme sa celkom slusne zapotili, mali sme uz silne „pivociary“. O to vacsie bolo prekvapenie, pre mna sok, ze restauracia bola zatvorena! Hoci podla tabule na dverach mala byt otvorena od desiatej (pre istotu tam nedali telefonne cislo na prevadzkovatela). Po neveriacom nakukovani cez okna a obchadzani okolo, hladani stop po personale, sme nakoniec rezignovali. Neuveritelne, sobota uprostred zimnej sezony. Sice nie idealne pocasie, ale aj tak. Takto sem turistov neprilakaju, do „Little Big Country“ ! Tak sme sa pustili smerom dole, smer Cingov. Pekne vyhlady na Tatry, vela fotiek. Zostup z Klastoriska k Bielemu potoku (ustie) bol strmy, nastasie bez ladu, nesmykalo sa. Zladovately chodnik zacal az potom a taky bol az po Cingov. Bolo treba kracat opatrne, palice sa zisli. Cestou sme likvidovali zasoby rumu, bavili sme sa na tom, ze kazdy priniesol rum inej koncetracie (od 40% cez 38% az po 35%). Ja az od Klastoriska. Stano priniesom domacu palenku, ktoru s Jozim poctivo ochutnavali. Tak sme dosli az na Cingov, samozrejme sme sa tradicne vybrali do Salasa Cingov. Bol otvoreny, ale musim tentoraz povedat, ze nie nastastie. Tam nas totiz cakal dalsi sok. Po objednani polievok a pirohov sme sa nestacili divit. Polievka ako voda, fazule a slanina ako keby dodatozne nahadzane do vody. Pirohy rozvarene, vodnate, uplne bez chuti. Zavolali sme casnika a postazovali sme sa. Ale boli sme hladni, zjedli sme aspon nieco. Okrem Marcela, ten pirohy nezjedol a nezaplatil. Pustili sme sa peso do Smizian, zakotvili sme u Dzubaka. Po predchadzajucich zazitkoch sme mali obavy, co nas este caka. Ale tu nastastie vsetko v poriadku. Hoci mali akciu a hlavny priestor bol vyhradeny, dali nas do samostatneho salonika, kde sme mali klud. Jedlo v norme, napoje tiez. Este sme dorazili zvysky rumu. Zavolali sme Lucii, prisla. Mali sme hodinku otazok a odpovedi, kazdy prisiel na rad. Horko tazko sme vypadli, museli sme na vlak na stanicu do Smizian. Stano ostal v SNV. Vo vlaku debata na rozne temy. Vystupili sme v Tahanovciach a dali sme sa peso hore na sidlisko. Ked sme tam dorazili, ja som uz mal vsetkeho dost, premohla ma unava a naskocil som do taxika. Ako som sa neskor dozvedel, Jano pozyval partiu k sebe na navstevu, ale nestretol sa s kladnou odozvou. Marcel odviezol Joza autom.