Priebeh pochodu, zazitky. Pochod bol prelozeny z 9.1. na 16.1. Prisiel som do Kosic autom v piatok poobede. Vecer som stravil u rodicov. Na rano som sa dohodol s Jozim, ze si vezme taxi a vyzdvihne ma cestou na stanicu. Rano som v dohodnutom case stepoval na autobusovej zastavke Zelezniky. Zavolal som Jozimu, ze som na mieste. Potvrdil, ze „uz ide dole na taxik“. Moje cakanie sa vsak neprestajne predlzovalo, uz sa zdalo, ze to nebudeme moct stihnut. Nakoniec Jozi s taxikom prisiel, asi osem minut pred odchodom vlaku. (odchod 07.18h). Taxikar sa snazil ako mohol. Na stanici som vybehol kupit listky, za mnou mal prist Jozi s batohmi. Zostali nam dve minuty . Pri pokladni som sa natlacil dopredu a kupil listky do Smizian. Prisiel Jozi s batohmi, rozbehli sme sa k vlaku. Stal na svojom mieste. Nastupili sme, a vlak sa pohol. Stihli sme to len tak-tak. Na zastavke v Tahanovciach nas uz cakali traja „Tahanovcania“. Jano, Vojto a Marcel nastupili. Bol to pekny moderny vozen, nestacil som sa divit. Tak sme sa usadili a zacali sme zvycajnu proceduru. Pivo nebolo, spoliehali sme sa jeden na druheho (presnejsie Jano na Joziho). Tak sme otvorili prvu „vstupenku“. Cesta prebehla veselo a rychlo. Na stanici v Smizanoch nas cakal Stano a prisiel aj Martin. Tak nas bolo spolu sedem, co je nezvycajne vysoke cislo. Pocasie polojasne, krajina zasnezena, teplota okolo nuly. Tak sme sa vydali na cestu. Poza Cingov na Ihlu a bufet Ihla. Tam bolo obcerstvenie, za zmienku stoji spisska zabijackova polievka „grajzupa“, ktoru sme si dali s Janom a aspon mne dodala dost sil na dalsi postup. Marcel tam takmer zaspal. Na vyhliadke sme sa pofotili, aj so psikom, ktory sa tam nahle objavil s dvojicou na vychadzke. Fotky zdokumentovali aj Janovo posmyknutie a efektny pad s nohami hore. Dalsi postup lesom a po miestami dost smyklavom chodniku az na Kosierny Briezok. Hostinec otvoreny, ten „ktory nie jepovinny“ tam zrejme nebol, tak sme dostali separovanu miestnost. Znova sme sa obcerstvili, myslim, ze celkom v pohode. Bola tam taky dreveny zensky poloakt, s Janom sme si zapozovali. Zial nezapamatal som si vtip tohto rocnika. V dobrej nalade sme vysli na cerstvy vzduch, odfotil som sa so stenatom na terase, urobili sme skupinove fotky a hybaj dole do Smizian. K „Dzubakovi“. Celkom citalne sa ochladilo, zacal fukat cerstvy vietor. Tam dole sa od nas odpojil Stano. A naopak prisla Lucia, ktoru sme telefonicky kontaktovali. Stravili sme podvecer vo velmi druznej debate. Potom sme sa rozlucili s Luciou a nakoniec sme nasadli na vlak do Kosic. Tam sme dorazili poslednu „vstupenku“, co viacerych dost unavilo. Tahanovcania vystupili na svojej domovskej stanici, ja s Jozim v Kosiciach. Odlifroval som Joziho taxikom domov a ja som sa este potulal po meste. Pochod hodnotim ako velmi vydareny. Vysoka ucast, pohodovy priebeh v dobrej nalade bez hadok, aj pekne pocasie. Citil som zavan atmosfery zo skorsich rocnikov. Postrehy: - Marcel si nedal ani symbolicku kvapku, vystacil si s vônou vstupenky - Spisska Grajzupa mi velmi chutila - ...