Priebeh pochodu, zazitky. Pochod sa dvakrat prekladal. Z Trojkraloveho vikendu (bol venovany wellnessom u Jana a Nakoniec aj u mna) preklad na dalsi vikend. Tam zauradovali choroby (ja som podcenil mraz a severak v Oponiciach), tak pochod bol v sobotu 21.1. 2017. Zial bez Jana, pracovne povinnosti zvitazili. Tuto sezonu mozeme chatakterizovat extremnymi mrazmi, ktore po novom roku klesali bezne pod minus 10 az minus 15 stupnov. V extreme az pod 25 st. Nakoniec mozno bolo dobre, ze sme na vylet nesli prave pocas extremnych mrazov a snezenia s vetrom. Ktovie. Zamrzol Prielom Hornadu. To bol obrovsky tahak, aspon pre mna. Pri predbeznej diskusii o trase sme preberali moznosti Klastorisko a cely usek Prielomu Hornadu od Hrabusic az oo Cingov. Nakoniec prevladli striedme nazory, ze treba ist na Cingov a tam sa uvidi. Tak aj bolo. Na stanicu taxikom, tam stretnutie s Jozim. V Tahanovciach pristupili Vojto a Marcel. Nakoniec sme vystupili v Smizanoch aj so Stanom a Martinom. Od Smizianskej Mase po zamrznutom koryte. A takto dalej az po Ihlu. Tam obcerstvenie. Teplomer vonku na Ihle ukazoval -9 stupnov. A potom pokracovanie po lade Hornadu. Vcelku fajn, miestami hladky lad, obcas drsne useky a smykalky. Stano sa zacal cukat, mal zjavne problemy s pohybom po lade. Nejake zle zazitky z minulosti v tom boli. Nakoniec sa od nas necakane odpojil, ze sa vracia do SNV. Zle jazyky hovorili, ze uz rano prisiel mierne frcnuty a na Ihle si doprial dvojnasobok toho co my ostatni. Ale ked sme sa stverali po kusku ladu popri skale v dalsom postupe, asi by tu aj tak skoncil a my s nim. Zacali sme stretavat coraz viac turistov, pesich, na lyziach aj korculiach. Hlasili, ze od Letanovskeho mlynu je to nanic. Tak sme sa nakoniec aj my odpojili z ladu a po chodniku sme presli na Kosiarny briezok. Tam velke obcerstvenie a navrat do Smizian k Dzubakovi. Zalarmovana Lucia prisla za nami. Konzumacia, debata. Stano pred odchodom od Dzubaka potajomky zaplatil celu nasu uhradu vratane jedal. Vyrazilo nam to dych, ked sme isli platit. Vdaka! Na vlak na stanicu do Smizian. Cestou do KE padla posledna "pozvanka". Vo vlaku sme debatovali o povahe reality, co urcite pobavilo cely vozen. Na stanicu v KE prisiel aj Jano, stravili sme cas druznou debatou a dalsou konzumaciou. Odchod taxikom a do mesta za nie celkom vyjasnenych okolnosti. Howgh.